„Po Osvienčime už nemožno písať básne,“ povedal Theodor W. Adorno. Aj my sme mali taký pocit po zhliadnutí expozícií a priestorov koncentračných táborov Osvienčim a Birkenau. Hneď po príjazde sme navštívili múzeum s názvom Memorial and Museum Auschwitz-Birkenau – expozície ktorého sú inštalované v interiéroch jednotlivých barakov. Aj s tými najsilnejšími otriasol pohľad na plynovú komoru s krematóriom. Pri prehliadke sme sa dozvedeli informácie o histórii tábora, doprave väzňov, princípoch selekcie, či o spôsobe života v tábora. V Auschwitz II – Birkenau sme si po prechode vstupnou bránou prehliadli vernú kópiu vagóna, na ktorých sa do tábora privážali väzni i pamätník obetiam holokaustu postavený pri ruinách bývalého krematória II, ktoré fašisti vyhodili do vzduchu pred jeho opustením. Tragický osud väzňov nám priblížil aj pohľad do murovaného baraku v ženskom a dreveného baraku v mužskom tábore. Miesto i fakty nami otriasli, ale zároveň pomohli uvedomiť si hodnotu ľudského života. Česť pamiatke všetkých zosnulých.
študenti SZŠ a SOŠp
Každoročná duchovná obnova je súčasťou nášho študentského života, keď popri získavaniu vedomostí je nám odovzdávaná aj živá viera. Tento rok sme za duchovným zážitkom cestovali na Oravu. Malá dedinka Klin nám poskytla priestor nielen na prednášky, ale aj majestátny výhľad na Oravu od sochy Pána Ježiša s názvom Rio de Klin. Tu slúžil náš pán farár svätú omšu. Potom nás čakalo ešte jedno čarovné miesto. Loďou sme sa doplavili na Slanický ostrov umenia nachádzajúci sa uprostred Oravskej priehrady. V interiéri barokovo-klasicistického kostola je nainštalovaná expozícia tradičného ľudového umenia. Bol to zážitok, ktorý našu duchovnú obnovu umocnil.