A takto reagovali na svoj prvý odber:
„Išla som prvýkrát na odber, mala som zmiešané pocity. Bála som sa, bola som zvedavá. Ale vôbec som nečakala, že po tom všetkom budem šťastná. Veď predsa moje krvinky sa obnovia. A ja som rada, že týmto skutkom som mohla niekomu pomôcť. Je to pocit na nezaplatenie a odporúčam aj iným, ktorí môžu, aby išli pomôcť.“
„Z darovania krvi som mala najskôr strach. Bola som tam prvýkrát a dúfam, že nie posledný. Nejde tam o to, že som sa vyhla škole, ale že tá krv môže pomôcť iným. Zo začiatku to bolelo, ale tá bolesť sa dá zniesť, keď vieš, že je to pre dobrú vec. Určite pôjdem ešte darovať krv, a dúfam, že tam pôjdem s menším strachom.“
„Veľmi zaujímavá skúsenosť. Bol som prvýkrát a v budúcnosti plánujem ísť znova. Nemal som strach, až keď som videl tú ihlu, s ktorou sa sestrička blížila ku mne, som cítil zvláštny pocit. Nakoniec to nebolo nič hrozné, všetko prebehlo v poriadku, sestričky boli veľmi milé. Veľké plus bolo, že to organizovala škola, inak by som asi nezačal.“