Na miesto niekdajších vojenských prehliadok – Rathausplatz popri bohyni Pallas Ateny pred rakúskym parlamentom sme mierili k soche najväčšej panovníčky rakúsko-uhorskej monarchie Márie Terézie a jej námestiu, neobišli sme ani zimné sídlo rodu Habsburgovcov, súčasné kancelárie prezidenta, múzeum Alžbety Bavorskej – Sisi, španielsku jazdeckú školu. Na ulici Graben sme sa zastavili v najstaršom kostole vo Viedni – kostole sv. Petra, v ktorom sa konajú bohoslužby nepretržite už 1600 rokov, okolo morového stĺpu najsvätejšej Trojice sme sa dostali na Stefanplatz, pred monument, pýchu Viedne – Domkirche St. Stephan zu Wien.

Posledný úsek našej cesty – Roternturstrasse. Na Swedenplatz sme rýchlo nastúpili do autobusu vyštípaní mrazivým vetrom, so zážitkami, s malými darčekmi a v dobrej nálade sme sa vracali domov.

Ďakovali sme Bohu a Matke Božej za pekné počasie, pokojnú cestu, za ľudí, ktorých sme spoznali a všetko čo sme zažili. Pritom sme si  neuvedomili, že tento rok nás sprevádzal a ochraňoval na našich cestách aj sv. Štefan, a nielen v advente.

Začalo sa to v apríli, pri návšteve našich škôl študentmi družobnej školy z Chorvátska. Prvým miestom, ktoré sme im z nášho okolia ukázali, bol práve kostol sv. Štefana Kráľa so svojou relikviou v Žiline časť Dolné Rudiny.

Snáď aj v novom roku 2017 sa k nám na našich cestách pridá niekto z neba.