Z hradnej veže sa pred nimi rozprestierala panoráma s „ blúdiacou  “ riekou a majestátnymi pohoriami Malá Fatra, Veľká Fatra a Kysucká vrchovina. V hradnej kaplnke spoznali osud Žofie Bosňákovej. Zoznámili sa tiež s priestormi BÚ v Žiline, pod správu ktorého patria aj obe naše školy.
Každý deň sa začal prosbou o silu, pokoj a porozumenie. Tieto prosby sme mali možnosť spolu predniesť aj v najväčšom kostole na Slovensku zasvätenom slovenským vierozvestcom sv. Cyrilovi a sv. Metodovi v Terchovej. V rodisku slovenského Robina Hooda a národného hrdinu Juraja Jánošíka. Obec nám ponúkla niekoľko atrakcií: rozhľadňu s náučným chodníkom, betlehem z lipového dreva, vyrobený miestnymi rezbármi ako darček pre potešenie ostatným Terchovčanom (a dnes už nielen im), sochu Juraja Jánošíka a krížovú cestu zo 100-ročného kameňa.
Najväčšou atrakciou pre našich priateľov z Chorvátska však bola prechádzka Jánošíkovými dierami, hlavne pre tých mladších. Tí starší (učiteľky a doprovod) ocenili pohľad s výkladom na najväčšiu drevenú sochu na Slovensku – slovenský orloj v Starej Bystrici, Námestie sv. Michala archanjela  a tiež Námestie sv. Floriána. Na záver si zatancovali na zbojníckom kameni, aby sa splnili ich tajné túžby a sny.
Možno jednou z ich túžob bolo aj to, aby sa na Slovensko opäť vrátili.
Študenti našich škôl sú bohatší o novú skúsenosť, prijali do rodiny nového, pre nich cudzieho človeka. Na pár dní sa vzdali svojich návykov, svojho pohodlia a rodinných „ rituálov “ a prispôsobili sa inému človeku. Venovali to vzácne, čo mali „čas “ – niekomu, ... tomu druhému...    
 
PhDr. Mária Kuljovská