Všetko sa to začalo v jeden chladný pondelok 20. 02. 2012 v Čadci, odkiaľ nás skibus dopravil do lyžiarskeho strediska Snowparadise Veľká Rača Oščadnica, kde sa konal výcvik. Ubytovaní sme boli na chate Plemenár, priamo na svahu. Ihneď po ubytovaní sme sa vybrali von plní chuti a odhodlania naučiť sa užívať zimu inak, ako pri guľovačke. Na začiatku sme si dôkladne rozcvičili celé telo, a potom nás učitelia rozdelili do 3 skupín: lyžiari, nelyžiari a snowboardisti. Počasie nám počas kurzu naozaj prialo...

Prvý deň sa niesol v znamení teórie, pravidiel, bezpečnosti, prípravy lyží, overovania si zručností žiaka a našich prvých lyžiarskych pokusov. Unavení, ale spokojní sme sa poobede vrátili na chatu, najedli a zahrali spoločenské hry.

Druhý deň už nebol tak teoretický, ale venovali sme sa najmä praxi. Naučili sme sa dopodrobna základy lyžovania, ale i množstvo odborných termínov. Večer sme mali prednášku s pracovníkom z horskej záchrannej služby, s pánom Zdenkom, ktorý nás naučil všetko, čo by sme mali vedieť, ale i tomu, čomu sa vyhnúť. Rozprával nám aj svoje zážitky z práce pri zachraňovaní ľudských životov. Podaktorým vyhŕkla i slza. Aký význam mala prednáška? Dávali sme si väčší  pozor, boli sme viac ohľaduplnejší a zodpovednejší. 

Tretí deň, sme išli takmer všetci zdolať časť Dedovky. Slnko na oblohe nám dodalo odvahu  a zdolali sme ju bez problémov. Keďže táto streda nebola hocijaká, ale bola začiatkom pôstu, tak sme sa samozrejme zúčastnili aj svätej omše, ktorú odslúžil pán riaditeľ – Salezián Don Bosca zo Strednej odbornej školy sv. Jozefa robotníka zo Žiliny. Večer sme trošku šantili pred chatou, naháňali sme sa a podobne, ale asi najviac, na čo sme sa tešili, boli hry na snehu. Zo snehu sme vytvorili rôzne postavy, zvieratá,  nápadov sme mali skutočne veľa. Však posúďte sami vo fotogalérii.

Štvrtok nám už počasie bohužiaľ nedoprialo a pršalo. Ani to nám však nebránilo  tomu, aby sme šli dosiahnuť náš vytúžený cieľ – zdolať Laliky. Všetci, ktorí sa odvážili, boli úspešní. Nanešťastie počasie bolo nepriaznivé, že sme sa radšej vrátili späť do chaty. Večer sme sa začali pomaly baliť, zahrali sme si množstvo zaujímavých spoločenských hier, pri ktorých sme sa poriadne nasmiali...

Piaty deň bol deň odchodu. Smutne sme sa rozlúčili s Veľkou Račou a čakali na skibus.

Týždeň nám ubehol veľmi rýchlo. Rýchlejšie, než by sme si mohli predstaviť. Boli sme NADMIERU spokojní. Ubytovanie, strava, prístup našich učiteľov – ich trpezlivosť a obetavosť nemala hraníc. Ale boli sme spokojní i sami so sebou. Prekonali sme svoje hranice a každý jeden odišiel s pocitom, že vie lyžovať alebo snowboardovať. Určite by sme si zopakovali lyžiarsky výcvik nielen jedenkrát, ale i 1000-krát.

Uznanie a pochvala patrí naozaj všetkým zúčastneným.

Chceme sa poďakovať našim p. profesorkám PaedDr. J. Strýčkovej, PaedDr. M. Jelenčiakovej, Mgr. M. Liptákovej, p. profesorovi Mgr. M. Ponekovi a pani riaditeľke PhDr. R. Kasmanovej, že sme mali tú možnosť ísť na lyžiarsky výcvik.

Ešte raz veľké ĎAKUJEME.